Všade samé fotky
V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že mi tak dlho trvalo, kým som opäť niečo napísala. Prvé týždne boli totiž o niečo hektickejšie ako som si predstavovala.
Mikróby
Na mikróboch nás týrajú oveľa viac ako v minulom semestri, pričom z dvojhodinového cvika nás skúšajú kľudne aj viac ako hodinu a potom jasné, že nestíhame nič robiť. Už to chcem mať za sebou. Jednak ani nerozumiem otázkam, ktoré sa ma pýtajú (s čím som nikdy pred tým nemala problém, takže to asi bude tým, že sa proste nevedia normálne pýtať :D) a pritom sa to učím celkom poctivo. Na základe našej minuloročnej sťažnosti nám začali dopredu zverejňovať prezentácie, ktoré sa máme naučiť, aby sme boli "pripravení" na cvičenie. Tak som to aj robila, ale akosi to nestačilo, tak som sa musela začať učiť z vypracovaných otázok na skúšku, aby som sa udržala na cviku. To si nechcem ani predstaviť ten zápočet.
Patologická fyziológia
Z nej sme už písali prvý zápočet, ale ako nám na začiatku povedali, testy na tomto predmete sú viac-menej formalitou, pretože vedenie ústavu si uvedomuje, že testy neodzrkadľujú vedomosti študentov a či danému učivu rozumejú, preto je rozhodujúca ústna skúška, ktorá nás čaká na konci ročníka. Nevedela som, či som v správnej škole, keď nám toto povedali. Konečne nejaký normálny ústav. :D Biochémia by si mohla brať príklad.
Patologická anatómia
Už mám za sebou dve pitvy. Prežila som a dokonca som ani raz nemusela vyjsť von. Akurát, že už z týchto dvoch pitiev som si uvedomila, že sa každá od seba veľmi odlišuje. Prvá bola lepšia, nebol tam ani nejaký extra zápach (ale našťastie som aj bola prechladnutá, tak aj to zohralo svoje :D), ale o druhej sa to povedať nedá. Miestami som váhala, či sa radšej predsa len nejdem von predýchať. Nakoniec som však vydržala. Teoretické cviká sú nudné, k tomu nemám čo písať. :D
A nakoniec novinka...
Stáže v nemocnici
Zatiaľ chodíme do nemocnice 2 - krát do týždňa. Jeden deň na chirurgiu a druhý na internú. Internú máme počas celého semestra v tej istej nemocnici, ale na chirurgii sa to strieda (každý týždeň ideme do inej). Myslím, že je lepšie, keď chodíme stále na to isté miesto, pretože aspoň systematicky môžeme niečo preberať a čo je ďalší dôležitý faktor, vieme sa v tej nemocnici zorientovať. Nemocnice v Bratislave sú totiž pomerne veľké a musíte najskôr nájsť šatňu, v ktorej sa prezlečiete a potom nasleduje hľadanie toho správneho oddelenia. Na chirurgii som už raz bola na ambulancii a keď som to povedala niekomu staršiemu, čudovali sa, že oni to ešte vôbec nezažili. Ale o nič neprišli, pretože tam sme sa len pozerali na lekára, ktorý neustále niečo zapisoval do počítača. Na sále som ešte nebola.
Na internej sme preberali najmä anamnézu a začali sme fyzikálne vyšetrenie. Veľmi dobre to vystihuje tento obrázok:
Mikróby
Na mikróboch nás týrajú oveľa viac ako v minulom semestri, pričom z dvojhodinového cvika nás skúšajú kľudne aj viac ako hodinu a potom jasné, že nestíhame nič robiť. Už to chcem mať za sebou. Jednak ani nerozumiem otázkam, ktoré sa ma pýtajú (s čím som nikdy pred tým nemala problém, takže to asi bude tým, že sa proste nevedia normálne pýtať :D) a pritom sa to učím celkom poctivo. Na základe našej minuloročnej sťažnosti nám začali dopredu zverejňovať prezentácie, ktoré sa máme naučiť, aby sme boli "pripravení" na cvičenie. Tak som to aj robila, ale akosi to nestačilo, tak som sa musela začať učiť z vypracovaných otázok na skúšku, aby som sa udržala na cviku. To si nechcem ani predstaviť ten zápočet.
Patologická fyziológia
Z nej sme už písali prvý zápočet, ale ako nám na začiatku povedali, testy na tomto predmete sú viac-menej formalitou, pretože vedenie ústavu si uvedomuje, že testy neodzrkadľujú vedomosti študentov a či danému učivu rozumejú, preto je rozhodujúca ústna skúška, ktorá nás čaká na konci ročníka. Nevedela som, či som v správnej škole, keď nám toto povedali. Konečne nejaký normálny ústav. :D Biochémia by si mohla brať príklad.
Patologická anatómia
Už mám za sebou dve pitvy. Prežila som a dokonca som ani raz nemusela vyjsť von. Akurát, že už z týchto dvoch pitiev som si uvedomila, že sa každá od seba veľmi odlišuje. Prvá bola lepšia, nebol tam ani nejaký extra zápach (ale našťastie som aj bola prechladnutá, tak aj to zohralo svoje :D), ale o druhej sa to povedať nedá. Miestami som váhala, či sa radšej predsa len nejdem von predýchať. Nakoniec som však vydržala. Teoretické cviká sú nudné, k tomu nemám čo písať. :D
A nakoniec novinka...
Stáže v nemocnici
Zatiaľ chodíme do nemocnice 2 - krát do týždňa. Jeden deň na chirurgiu a druhý na internú. Internú máme počas celého semestra v tej istej nemocnici, ale na chirurgii sa to strieda (každý týždeň ideme do inej). Myslím, že je lepšie, keď chodíme stále na to isté miesto, pretože aspoň systematicky môžeme niečo preberať a čo je ďalší dôležitý faktor, vieme sa v tej nemocnici zorientovať. Nemocnice v Bratislave sú totiž pomerne veľké a musíte najskôr nájsť šatňu, v ktorej sa prezlečiete a potom nasleduje hľadanie toho správneho oddelenia. Na chirurgii som už raz bola na ambulancii a keď som to povedala niekomu staršiemu, čudovali sa, že oni to ešte vôbec nezažili. Ale o nič neprišli, pretože tam sme sa len pozerali na lekára, ktorý neustále niečo zapisoval do počítača. Na sále som ešte nebola.
Na internej sme preberali najmä anamnézu a začali sme fyzikálne vyšetrenie. Veľmi dobre to vystihuje tento obrázok:
Prvé dva týždne semestra som na Instagrame a Facebooku nevidela nič iné, ako fotky spolužiakov v bielom v nemocnici (najlepšie s Littmanom na krku :D). Nič v zlom, chápem to nadšenie, veď aj ja som nadšená, že sme po dvoch rokoch konečne v nemocnici, ale keď už ten istý človek pridá za deň 3-4 fotky z nemocnice, niekoľko dní za sebou, tak to už je trochu veľa. :D Už však tento trend našťastie trochu ustúpil.
V najbližšej dobe sa budem snažiť napísať podrobnejší článok o mojich dojmoch z nemocnice, ale radšej nejdem sľubovať, kedy to bude.
Komentáre
Zverejnenie komentára